webináre

Gabriela Fišová – Vo webinári sa pozrieme na rôzne aspekty, ktoré patria do oblasti publikovania open access kníh: preskúmame kolaboratívne obchodné modely publikovania, zbúrame viaceré mýty v oblasti OA kníh, pozrieme sa na nové nástroje a platformy máme v oblasti spoločenských a humanitných vied.

Georgina Durowoju – Open Research Europe (ORE) je platforma Európskej komisie na publikovanie otvoreným prístupom, ktorá bola spustená v marci 2021 a pokrýva oblasti ako poľnohospodárstvo, veterinárne vedy, technológia, humanitné vedy a umenie, lekárske a zdravotnícke vedy, prírodné vedy a spoločenské vedy.

Simona Hudecová – Čo má vedieť výskumník a vydavateľ vedeckého časopisu o trvalých identifikátoroch: perzistentné identifikátory (PID) zohrávajú ústrednú úlohu v ekosystéme manažmentu výskumných dát, umožňujú jedinečnú identifikáciu digitálnych entít a poskytujú spôsob trvalého odkazovania na entity.

Gabriela Fišová – Verejné licencie nie sú pre nás úplne nový pojem a svoje miesto majú aj v Autorskom zákone SR. Vieme však, aké druhy verejných licencií máme k dispozícii?

Simona Hudecová – prezentácia práce výskumníka začína publikovaním vlastných poznatkov a je podmienená dôkladnou informovanosťou a prehľadom v problematike zviditeľňovania v on-line prostredí

Mária Habrmanová, Zuzana Stožická, Zuzana Okániková, Matyáš Adam a Monika Supeková – vo webinári dostali priestor na prezentáciu svojich projektov aj nové projekty zapojené do občianskej vedy: Hľadajú sa prvosienky jarné, Citizen Science in the Carpathians: building capacities of protected areas managers a Zlepšenie stavu mokrade NPR Klátovské rameno.

Matej Harvát – V prírodných či technických vedách sa pojem otvoreného prístupu stáva čoraz výraznejšou súčasťou vedeckej praxe. Ako je to v spoločenských a humanitných vedách? Aké možnosti a nástroje využívame u nás, aké v medzinárodnom priestore?

Zuzana Stožická – K publikovaniu vedeckých článkov otvoreným prístupom vedú rôzne cesty. Pravdepodobne najviac sa diskutuje o tej, ktorá zahŕňa publikačné poplatky (Article Processing Charges – APC).

Zuzana Stožická – Prvou správou o vedeckom výskume je tradične článok vo vedeckom časopise. Pri vyhľadávaní vedeckých informácií môžeme natrafiť na rôzne vývinové štádiá článku, od rukopisu až po postprint (verziu vedeckého záznamu). Verzia rukopisu, ktorú autor zasiela do časopisu, ale ešte neprešla recenzným konaním, sa nazýva preprint. Kedy a prečo začali vedci zdieľať svoje preprinty? Ako vznikli prvé preprintové servery? Aké sú výhody a úskalia zdieľania preprintov? A čo Ingelfingerovo pravidlo? Ako sa situácia v oblasti preprintov zmenila počas pandémie a aký je význam preprintov dnes? Mali by ste preprinty svojich článkov zdieľať aj Vy?