Občianska veda

Projekty občianskej vedy na Slovensku

Projekty, ktoré na Slovensku využívajú metódy občianskej vedy sa väčšinou týkajú pozorovania prírody a ochrany životného prostredia. Často však nepoužívajú pojem občianska veda, čo pri starších projektoch vychádza zo skutočnosti, že v čase ich začiatkov tento pojem ešte nebol známy. Vo vedných odboroch mimo biológie a environmentalistiky nájdeme na Slovensku občiansko-vedné projekty z oblasti meteorológie, astronómie či sociológie.

Projekt merania kvality ovzdušia (koncentrácií oxidov dusíka NOx, ktoré pochádzajú primárne z dopravy) spolu v spolupráci so žiakmi druhého stupňa základných škôl a 1.-4. tried osemročných gymnázií  prebieha v rámci projektu LIFE IP Zlepšenie kvality ovzdušia. Žiaci za pomoci pedagógov a MKO inštalujú pasívne vzorkovače (trubičky) a budú ich pravidelne kontrolovať, či nedošlo k ich poškodeniu alebo odcudzeniu. Vybrané triedy budú sledovať vývoj počasia a jeho prípadné výkyvy a zmeny si budú značiť do pracovných hárkov. Okrem toho môžu žiaci spolu s učiteľmi zistiť, či sa v blízkosti ich školy nachádza aj monitorovacia stanica kvality ovzdušia (na webe dnesdycham.sk) a priebežne sledovať aj vývoj kvality ovzdušia. Prípadne je k dispozícii mobilná aplikácia (Dnes Dýcham), kde je možné sledovať stav ovzdušia priamo z mobilu. Po ukončení merania si MKO prídu trubičky do škôl vyzbierať a následne ich zašleme na laboratórnu analýzu do odborného laboratória v Holandsku. Výsledky merania budú školám oznámené prostredníctvom manažérov kvality ovzdušia v dohodnutom termíne. Následne budú žiaci za asistencie MKO prezentovať výsledky meraní pre svojich spolužiakov a vedenie školy a potom aj na pôde vyššieho územného celku za prítomnosti jeho vedenia, zástupcov samospráv a poslancov.

Viac informácií: Dnesdycham.sk

Video – Začnime si s občianskou vedou (Bocian)

Ekovýchovný program Bocian (RNDr. Miroslav Fulín, CSc.), Škola ochrany prírody vo Varíne. Už od roku 1976 M. Fulín rozvíja sieť dobrovoľných pozorovateľov, ktorí hlásia prítomnosť a hniezdenie bociana bieleho v obciach na celom Slovensku. Vďaka databáze projektu sú známe populačné trendy tohoto druhu a ekovýchovný rozmer projektu v spolupráci so školami, múzeami a Štátnou ochranou prírody pomáha šíriť povedomie a realizovať opatrenia na ochranu bociana.

„Termín občianska veda nepoužívam, ale teraz po Vašom kontaktovaní uznávam, že vystihuje podstatu. Zapojením laika – občana do prieskumu môžeme dosiahnuť, že sa vypracuje na špecialistu schopného konkurovať, resp. spolupracovať aj s profesionálom – odborníkom v danej oblasti.“

„Pri každoročnom vedeckom výskume vtákov na Ornitologickom stacionári Drienovec, krúžkovatelia vtákov vítajú účasť a pomoc z radov mládežníkov, z ktorých niektorí, aj keď nie zoológovia, sa stali dnes už rovnocenní krúžkovatelia – ornitológovia.“ 

Viac informácií na Škola ochrany prírody Varín a Bociany.

Video – Začnime si s občianskou vedou (Globe at Night)

Globe at night (RNDr. Jaroslav Merc), Slovenská astronomická spoločnosť pri  SAV, projekt sa snaží zvýšiť povedomie o dôsledkoch nadmerného nočného svietenia, tzv. svetelného znečistenia. Projekt spája ľudí zo 180 krajín vo vedeckej kampani, ktorej cieľom je meranie úrovne svetelného znečistenia na našej planéte.

Projekt zastrešuje Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV.

Viac informácií na FB stránke Globe at Night.

Video – Začnime si s občianskou vedou (Hurá von s Pl@ntNetom – Živica)

Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica (Ing. František Cimerman) vytvorilo online kurz pre učiteľov Hurá von s Pl@ntNetom. Pozostáva z troch samostatných videí, ktoré priblížia možnosti, ako zapojiť moderné technológie do vonkajšej (outdoorovej) výučby na základných a stredných školách s využitím Pl@ntNetu – mobilnej aplikácie na určovanie rastlín.

„Občiansku vedu vnímam ako príležitosť zapojiť širokú verejnosť do vedeckého skúmania, bádania, či zberu užitočných informácií a dát, ktoré vedci vedia uplatniť pri svojej práci a činnosti.“

„Hoci nepoznám konkrétne projekty, viem, že občianskej vedy sa týka napr. pozorovanie hniezdiacich vtákov, pozorovanie obojživelníkov a plazov, amatérska astronómia, meteorologické pozorovania, fenológia alebo monitoring stavu životného prostredia.“ 

Viac informácií na Živica a Hurá von s Pl@ntnetom.

Bakalársky projekt študentky Lucie Glajšekovej na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá s pomocou verejnosti monitoruje výskyt kutaviek, samotárskych ôs rodu Sceliphron, v rôznych regiónoch Slovenska. Na Slovensku sa vyskytuje šesť druhov rodu Sceliphron, z toho dva nepôvodné – práve ich výskyt je potrebné zmapovať. Tieto osy nie sú nebezpečné pre ľudí. Parazitujú na pavúkoch – chytajú ich, paralyzujú a nosia do svojich hniezd, aby poskytli výživu svojmu potomstvu. Hniezda kutaviek majú podobu džbánikov. Možno ich nájsť aj v blízkosti ľudských obydlí, občas dokonca vnútri izieb, kam sa kutavky dostávajú najmä v auguste,  keď ľudia často nechávajú otvorené okná. Lucia Glajšeková zbiera na e-mailovej adrese lucka.glajsekova@gmail.com údaje o pozorovaní kutaviek: 1.) lokalitu (GPS, obec, názov ulice), 2.) fotografiu nálezu (osy alebo hniezda) pre presnejšie určenie druhu, 3.) ak je nálezom hniezdo, tak aj informácie o umiestnení hniezda (interiér/exteriér, v akej výške, poschodie).

Viac o projekte na stránke: https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/biologia/lucia-glajsekova-skuma-tajomne-kutavky-pomozete-mladej-vedkyni-aj-vy/

 

 

Facebookovú skupinu Lienky Slovenska založila slovenská vedkyňa Sandra Viglášová počas doktorandského štúdia zameraného na ekológiu lienok (Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen). V rokoch 2015-2017 metódami občianskej vedy získavala s pomocou komunity fanúšikov údaje o výskyte rôznych druhov lienok na Slovensku, ich početnosti a populačnej dynamike. Vďaka vzorkám, ktoré jej posielali členovia komunity, prvý raz potvrdila na Slovensku výskyt entomoparazitickej huby Hespesomyces virescens na lienke východnej (Harmonia axyridis) a túto informáciu publikovala so zahraničnými kolegami v časopise BioControl (Haelewaters et al. 2017).

Sandra Viglášová tiež spolupracovala na vytvorení medzinárodnej aplikácie European Ladybirds (s kolegami Jiřím Skohrovcom a Karolisom Kazlaukisom, pod vedením doktorky Helen Roy z Centre for Ecology and Hydrology, Wallingford, UK), vďaka čomu je aplikácia s menami a vlastnosťami európskych lienok k dispozícii aj v slovenskom jazyku. Aplikácia umožňuje všetkým záujemcom naučiť sa spoznávať druhy lienok, ktoré môžu vidieť v Európe. Vedci môžu s prispením dát získaných verejnosťou monitorovať populácie európskych druhov a šírenie nepôvodných druhov lienok (ako napr. spomínaná lienka východná).

Viac informácií na projekt European Ladybirds.

 

 

 

 

Cezhraničná spolupráca Národnej zoologickej záhrady Bojnice, Ústavu biologie obratlovců AV ČR a Hnutí DUHA Olomouc skúma mačku divú. Vedci po mačke divej pátrali nielen pomocou fotopascí, ale aj „srsťových pascí“ – drevených tyčiek potretých na niektorých miestach lepidlom a postriekaných vôňou atraktívnou pre mačky. Mačka má sklon sa o takýto objekt obtierať a ostane po nej srsť, ktorú môžu vedci v laboratóriu analyzovať, overiť, či sa jedná skutočne o mačku divú (pri vizuálnom určovaní z fotopascí môže dochádzať k zámene s mačkou domácou alebo krížencami mačky domácej a divej) a zmapovať genetickú rôznorodosť populácie. Občania, ktorí v prírode videli mačku divú, alebo našli exemplár so znakmi mačky divej zrazený autom na ceste, môžu svojím pozorovaním prispieť do projektu prostredníctvom webového formulára: www.kockadivoka.cz/o-projektu/chci-pomoct/ alebo napísať na e-mailovú adresu stopy@selmy.cz

Viac informácii na https://www.kockadivoka.cz/

Podcast-Mačkast

Mačkast® je prvý slovenský podkast, ktorého cieľom je zdieľať odborné poznatky o mačkách so širokou verejnosťou. Veterinárna lekárka Noema Gajdoš Kmecová, PhD. v ňom spolu so svojimi hosťami poslucháčom tlmočí závery výskumov z oblasti mačacej medicíny a správania, vrátane tipov ako ich môžu aplikovať do praxe – každodenného života s mačkami. Prostredníctvom profilov na sociálnych sieťach prináša Mačkast® svojim priaznivcom užitočný (a zábavný) obsah o najlepších spoločníkoch človeka, aj vo vizuálnej podobe. Mačkast získal nomináciu na cenu za angažovanie verejnosti Falling Walls Engage 2021 a v konkurencii projektov z celého sveta sa ocitol medzi 50 najlepšími.

Viac informácií: https://podcasters.spotify.com/pod/show/mackast

Členovia klubu AMAVET 962 (v spolupráci s rôznymi inštitúciami, napr. Lekárskou fakultou Univerzity Komenského, Katedrou geografie a regionálneho rozvoja Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre alebo Fakultou bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline) už od roku 2017 organizujú každoročne niekoľko Mapathonov – akcií, na ktorých verejnosť (študenti alebo dobrovoľníci zo Slovenska a Českej republiky) pomáha pomocou satelitných snímok a systému Open Street Map mapovať krajiny sveta, kde v súčasnosti mapy chýbajú, ako Nigéria, Malawi či Madagaskar. Dobrovoľníci z mapovanej oblasti následne doplnia lokálne názvy a detaily, aby výsledné mapy umožnili humanitárnym organizáciám (Lekári bez hraníc, Červený kríž) efektívnejšie zasahovať a zachraňovať životy pri katastrofách, alebo plánovať humanitárne programy.

Slovenskí dobrovoľníci, ktorí sa počas mapathonov naučili pracovať so systémom Open Street Map, môžu svoje znalosti uplatniť aj v iných geografických aplikáciách, alebo môžu mapovať svoje okolie a zdokonaľovať otvorenú mapu Slovenska. O spolupráci českých a slovenských humanitárnych mapovateľov v rámci facebookovej skupiny Missing maps from Czechia and Slovakia píše Štampach et al. (2021).

Viac informácií:

Video – Začnime si s občianskou vedou (Monitoring sucha)

Monitoring sucha (Mgr. Katarína Mikulová, PhD.), Slovenský hydro-meteorologický ústav, pomocou siete dobrovoľných reportérov z oblasti poľnohospodárstva a lesníctva monitorujú sucho (deficit pôdnej vlahy) na území Slovenska.

„Od roku 2017 SHMÚ prevádzkuje monitoring sucha, ktorého  cieľom je sledovanie ukazovateľov, ktoré signalizujú, že na území Slovenska sa začína prejavovať nedostatok vody. Monitoring sucha sa delí na niekoľko častí, a to monitoring hydrologického sucha, monitoring meteorologického sucha a monitoring pôdneho sucha. V rokoch 2017 až 2019 bol Slovenský hydrometeorologický ústav súčasťou medzinárodného projektu DriDanube – Riziko sucha v Dunajskom regióne, v rámci ktorého bolo jedným z cieľov vybudovanie dobrovoľníckej siete reportérov dopadov sucha. Reportéri nám každý týždeň dotazníkovou formou hlásia stav sucha a jeho dopady na vegetáciu (poľnohospodárske plodiny, vinič, ovocné stromy, lesné porasty) v ich katastrálnom území.“

„Pojem občianska veda som poznala, avšak nepredpokladala som, že aj náš projekt je možné zaradiť do tejto kategórie.“ 

Viac informácií na SHMÚ a Intersucho (často kladené otázky).

Iniciatíva občianskeho vedca Jonáša Gruska, ktorý prostredníctvom platformy iNaturalist mapuje huby a lišajníky v Petržalke. MykoLOM je webová platforma a rovnomenný festival (organizovaný pod záštitou Slovenskej mykologickej spoločnosti) prepájajúci vedeckú, laickú a umeleckú komunitu. Jeho cieľom je osveta záujemcov ohľadom rôznych hubových tém a vytváranie nových spojení medzi umelcami, inovátormi a mykológmi. Skúma huby, ich environementálne funkcie a vzťahy k umeniu, liečivám, jedlu a biodegradovateľným materiálom.

Orthoptera-projekt občianskej vedy

Mapovanie rovnokrídlovcov (kobyliek a koníkov, Orthoptera) Slovenska je projekt občianskej vedy pod vedením Antona Krištína z Ústavu ekológie lesa vo Zvolene. Prostredníctvom webovej stránky a skupiny na sociálnej sieti Facebook zbiera údaje od občanov, pomáha im určovať druhy a učiť sa o nich. Tieto údaje spoluvytvárajú komplexný obraz o rozšírení jednotlivých druhov koníkov a kobyliek a zároveň aj o postupe klimatickej zmeny a jej dopade na slovenské ekosystémy. Slovami A. Krištína: „Životné prostredie sa mení vplyvom činnosti človeka a tieto zmeny je potrebné registrovať v čase. Hmyz je citlivým bioindikátorom týchto zmien a z toho rovnokrídlovce (kobylky a koníky, Orthoptera) patria k významným indikátorom zmien aj na malých plochách. Vedci nemôžu byť všade a preto je veľmi dôležitá pomoc verejnosti pri mapovaní tejto atraktívnej skupiny hmyzu a dokumentovaní stavu biotopov Slovenska. Od roku 1994 mapujeme túto skupinu hmyzu na Slovensku a od r. 2006 aj za pomoci verejnosti, pričom výsledky projektu sú pravidelne aktualizované na webe: Mapping of crickets, grasshoppers and their allies in Slovakia (orthoptera.sk). Pomocou verejnosti tak boli objavené aj nové druhy pre Slovensko a výrazne sa posunula aj úroveň poznania rozšírenia vzácnych, európsky významných  i bežných druhov a ich biotopov.“

Viac informácií: http://www.orthoptera.sk/

Logo-projekt RadoNorm

Projekt Radon GPS, ktorý je súčasťou širšej európskej siete RadoNorm, realizujú vo vzájomnej spolupráci občianske združenie NatuRadon, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici a Stavebná fakulta STU v Bratislave. Projekt Radon GPS sa zameriava na splnenie nasledovných cieľov:

  1. Podporiť spoluprácu medzi občanmi, ktorí sa zaujímajú o meranie radónu vo vnútornom ovzduší svojich rodinných domov a budúcimi stavebnými odborníkmi (študentmi) pri hľadaní odpovedí na najčastejšie otázky občanov týkajúce sa radónových nápravných opatrení a vytvoriť voľne prístupnú databázu projektov zameraných na nápravné protiradónové opatrenia.
  2. Porovnať krátkodobé (2-týždňové) a dlhodobé (3-mesačné) merania radónu vo vnútornom ovzduší rodinných domov v obciach v okolí mesta Banská Bystrica na Slovensku a zapojiť študentov strednej stavebnej školy (ako budúcich stavebných profesionálov) do návrhu nápravných protiradónových opatrení na mieru pre vlastníkov rodinných domov s vysokou koncentráciou radónu.

Viac informácií: https://www.radonorm.eu/activities/radonorm-citizen-science/

Video – Začnime si s občianskou vedou (Stromosvet)

Občianske združenie Stromosvet (Ing. Alena Vaľková) sa stalo slovenským partnerom projektu City Nature Challenge a v roku 2021 uskutočnilo v Bratislave prvý ročník výzvy na objavovanie prírody v meste (aplikácia iNaturalist).

„Občianska veda  znamená zapájanie občanov do zbierania dát pre vedcov. V projekte City Nature Challenge obyvatelia miest zaznamenávajú a zdieľajú svoje pozorovania voľne žijúcich organizmov, čím vytvárajú dáta pre výskum biodiverzity.“

„Viem o niekoľkých projektoch občianskej vedy na Slovensku, ale v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou, je ich zatiaľ málo.“ 

Oficiálna účasť Bratislavy v medzinárodnej City Nature Challenge bola na niekoľko rokov prerušená (hoci individuálni záujemcovia sa mohli zapojiť, výsledky napr. tu: https://citynaturechallenge.sk/aktuality/), ale v roku 2024 plánuje OZ Stromosvet s Bratislava City Nature Challenge pokračovať.

Viac informácií na Stromosvet, iNaturalist, City Nature Challenge (SK), City Nature Challenge.

Video – Začnime si s občianskou vedou (Enviróza)

Školský program Enviróza (Mgr. Veronika Páričková), Slovenská agentúra životného prostredia – projekt so zapojením žiakov pomáha lokalizovať eänvironmentálne záťaže.

Enviróza je školský program vo formáte outdoorovej hry, vyvinutej za účelom získavania a šírenia informácií o environmentálnych záťažiach na Slovensku. Hráči počas hry hľadajú a určujú environmentálne záťaže, publikujú svoje údaje on-line a zbierajú body, teda skórujú. Registráciu školy do školskej hry Enviróza a založenie hráčskej skupiny robí výhradne učiteľ (prípadne vedúci krúžku) pôsobiaci na danej škole!

„Projekt bol vyvinutý za účelom získavania informácií o environmentálnych záťažiach. Cieľom malo byť chodenie na pekné zaujímavé miesta a zároveň hľadanie určitých pokladov. V Enviróze sa ale ako poklady hľadajú environmentálne záťaže. Program má 3 hlavné kroky. Za splnenie týchto krokov získali žiaci nejaké body alebo skórovali, teda bola to bodovacia súťaž.“

Viac informácií na Enviróza.

Video – Začnime si s občianskou vedou (Visitor)

Visitor (Mgr. Ladislav Pekárik, PhD.), Centrum biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied – mapuje šírenie nepôvodných druhov na Slovensku a nedávno zverejnil druhú verziu aplikácie Visitor, ktorá umožňuje občanom zaznamenávať výskyt týchto druhov.

Projekt Visitor: projekt občianskej vedy s názvom “Občianska veda” (Citizen science) ako nástroj na zvýšenie povedomia o nepôvodných druhoch organizmov“.

Inšpiráciou pre spustenie aplikácie boli pre nich moderné technológie a účasť na COST projekte (Increasing understanding of alien species through citizen science). Centrum biológie rastlín a biodiverzity je partnerom tohto projektu. Smartfónové aplikácie sú príkladom dobrého využitia v praxi pri občianskej vede. Údaje sa zbierajú rýchlo a ľahko. Nimi vyvinutý systém je zložený z viacerých nezávislých projektov a vývoj bol ovplyvnený aktuálnym financovaním z projektov a príspevkov.

Dobrovoľníkov do projektu získavali cez médiá a sociálne siete, zapájali vysokoškolských študentov v rámci výučby. Čo sa týka udržateľnosti participantov na projekte, sú takí, ktorí spolupracujú stále a zapájajú sa aktívne, ale aj takí, čo dlho nevydržia.

Výstupy z monitoringu sú voľne dostupné na web stránke projektu. Chceli by pokračovať v projekte a venovať sa vybraným skupinám organizmov. V rámci nepôvodných organizmov chcú umožniť vložiť akýkoľvek druh, ale len overeným užívateľom (odborníkom). Najčastejším problémom počas riešenia projektu bol nedostatok financií.

Viac informácií na Visitor.

Sčítanie vtáctva na zimných kŕmidlách s pomocou údajov od širokej verejnosti organizuje Slovenská ornitologická spoločnosť – BirdLife Slovensko (vo forme Vtáčej hodinky  od roku 2024, hoci inú formu sčítania na kŕmidlách realizovala už od roku 2015). Podobné sčítanie patrí k zimným tradíciám nadšencov ornitológie v mnohých krajinách. V určenom termíne (väčšinou ide o víkend začiatkom januára) uskutočňujú dobrovoľníci hodinové pozorovanie kŕmidiel, pričom zapisujú najvyšší počet naraz pozorovaných jedincov z každého druhu, ktorý priletel na kŕmidlo alebo do jeho okolia. Výsledky sčítania zdieľajú pozorovatelia prostredníctvom elektronického formulára. Do ročníka 2024 sa zapojilo vyše 2500 účastníkov, ktorí zaznamenali viac ako 73 000 jedincov z 87 druhov vtákov. Najčastejšie pozorovaným druhom bola sýkorka veľká.

 Viac informácií na stránke: https://vtaciahodinka.vtaky.sk/

Video – Začnime si s občianskou vedou (Výskyt užovky stromovej v Bratislave)

Výskyt užovky stromovej v Bratislave (Mgr. Petr Papežík), katedra zoológie Prif UK – prostredníctvom Facebookovej skupiny získava údaje o najväčšom a najohrozenejšom druhu hada na Slovensku.

Na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vzniklo viacero projektov, ktoré využívajú prostriedky občianskej vedy, teda do riešenia vedeckej otázky zapájajú verejnosť. Najznámejším z nich je Výskyt užovky stromovej v Bratislave, ktorý prostredníctvom stránky na sociálnej sieti zapája širšiu verejnosť do herpetologického výskumu.

Viac informácií na Výskyt užovky stromovej a FB stránke zoológov UK.

Zleneá škola-Živica-občianska veda

Projekt Zelená škola je súčasťou medzinárodného programu Eco Schools a na Slovensku ho realizuje CEEV Živica. Zapájajú sa doň základné, stredné aj špeciálne školy. Vychádza z tézy, že o životnom prostredí nestačí len učiť, treba aj robiť to, čo učíme. Aktéri na školách (žiaci/študenti, učitelia, nepedagogickí zamestnanci školy, rodičia…) v rámci projektu spoločne preskúmavajú vplyv svojej školy na životné prostredie, vyberú si jeden problém a začnú ho riešiť (podľa metodiky projektu, zahŕňajúcej akčný plán, monitoring, informovanie, zapojenie verejnosti…). Škola si vytvorí vlastný ekologický kódex a po splnení podmienok získa medzinárodný certifikát. Tým však Zelená škola nekončí – cieľom je, aby sa na škole udomácnilo uvažovanie o vplyvoch na životné prostredie a proces participatívneho (spoločného) riešenia problémov.

Viac informácií: https://zivica.sk/projekt/zelena-skola/

Video – Začnime si s občianskou vedou (Zimné sčítanie vodného vtáctva)

Zimné sčítanie vodného vtáctva (RNDr. Michal Baláž, PhD.), Slovenská ornitologická spoločnosť. Pomocou rozsiahlej siete dobrovoľníkov zisťuje početnosť a druhové zloženie populácií vodného vtáctva na Slovensku v zimnom období.

Ornitológia je vo svete tradične silnou disciplínou pre občiansku vedu. Pozorovanie vtákov je atraktívnou činnosťou, oddávna priťahujúcou pozornosť ľudí. Existuje početná komunita amatérskych milovníkov vtáctva, ktorí sú ochotní zapájať sa do praktických vedeckých a ochranárskych aktivít, pričom vedia, že treba poznať život vtákov, aby sa mohli účinne nastaviť podmienky ochrany vzácnych druhov. Doktor Michal Baláž zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti – Birdlife Slovensko je koordinátorom zimného sčítania vodného vtáctva na Slovensku.

Viac informácií na Zimné ščítanie.

Vedci z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ochranári zo Štátnej ochrany prírody, miestni dobrovoľníci zo združenia Zelené dedičstvo – Zöld örökség aj vodohospodári zo Slovenského vodohospodárskeho podniku sa spojili v projekte na záchranu Klátovského ramena a k nemu pridružených ramien – zanikajúceho prítoku Malého Dunaja na Žitnom ostrove. Cieľom projektu s finančnou podporou envirorezortu a ACCO4 ClimaLocal podporenej z Nórskeho finančného mechanizmu je obnoviť cirkuláciu vody v ramene a revitalizovať biotopy pre vzácne druhy rastlín a živočíchov typických pre pôvodné lužné lesy.

Klátovské rameno sa nachádza uprostred poľnohospodársky využívanej krajiny, v ktorej sa postupne rozrastá aj zástavba a pre prírodu ostáva stále menej miesta. Táto lokalita je výbornou príležitosťou, pokúsiť sa aktívne zapojiť deti a vôbec všetkých miestnych obyvateľov, pomôcť im spoznať územie, v ktorom žijú a ktoré ich obklopuje práve za pomoci prvkov citizen science a behaviour change. Takto môžeme jednak získať zaujímavé vstupy potrebné pre projekt, zároveň však, pevne v to veríme, môžeme naučiť obyvateľov a najmä deti, správať sa k prírode, k vodnému prostrediu a organizmom v nej žijúcich, alebo k pomaly zanikajúcim lužným lesom omnoho „ľudskejšie“ a zodpovednejšie. Pre tento účel sme zatiaľ navrhli webaplikácie na zber dát obyvateľmi a deťmi, chceme pokračovať ďalšími zaujímavými úlohami navrhovanými v spolupráci s odbornými SŠ, VŠ a ŠOPSR.

Viac informácií na Príbeh mokradí a Zlepšenie stavu mokrade NPR Klátovské rameno.

Je to spolupráca občianskych organizácií, základných škôl a skautov zo Senice a okolia, v rámci environmentálneho školského programu „Sme na jednej lodi“. Ide o pomoc pri migrácii obojživelníkov, kde dobrovoľníci pomáhajú žabám a mlokom prekonať bariéry (napr. cesty) a dostať sa na jar k vodným plochám – miestam ich rozmnožovania. Žiaci škôl, skauti a aktívni občania pri tom zbierajú údaje o druhoch a početnosti žiab, vytvárajú štatistiky, s ktorými pracujú aj žiaci v rámci svojich vedeckých prác. Údaje zároveň dostáva k dispozícii Štátna ochrana prírody, ktorá na ich základe môže navrhovať biokoridory pre bezpečnejšiu migráciu zvierat. Kontakt: Ondrej Odokienko (odokienko.ondrej@gmail.com).

Video – Začnime si s občianskou vedou (Beagle) a (Beagle 2)

Beagle (RNDr. Jana Šimonovičová, PhD.), Slovenská agentúra životného prostredia – európsky projekt zameraný na zaznamenávanie fenofáz vybraných stromov žiakmi základných škôl s presahom k problematike klimatickej zmeny

Beagle – online projekt o biologickej diverzite prístupný pre všetky školy v Európe. Spustený bol 15. februára 2010. Ako účastníci projektu si vybrali jeden alebo viac stromov, ktoré sledujú počas celého roka. Záznamy o fenologických fázach stromov spolu s fotodokumentáciou sa vkladajú na stránku Beagle project. Neskôr porovnávajú svoje výsledky s ostatnými školami a zistia, ako sa líšia v jednotlivých krajinách Európy. 

„Aby projekt fungoval, tak určite treba mať dobrý tím ľudí. Teda kolegov odborníkov, ktorí sú aj grafici aj informatici. Máme tu kolegyňu, ktorá nám pomáha. Keď máte taký komplexnejší projekt, tak treba mať asi istú rôznorodosť medzi ľuďmi, ktorí Vám vedia pomôcť. Možno sa nám osvedčilo mať dobrý tím, a aby to celkovo bolo jednoduchšie. Naozaj treba komunikovať s danými ľuďmi, oslovovať ich, odpovedať im. Postupne vymýšľať nejaké novinky, aby projekt nestagnoval.“

Projekt, ktorý skúma kvety prvosienok a ich vzťah k prostrediu, kde rastú, sa z Estónskej Univerzity v Tarte rozšíril do mnohých krajín Európy a stále hľadá nových partnerov. Zapojiť sa môžu bežní občania, žiaci, učitelia, ale aj profesionálni botanici alebo ľudia z mimovládnych organizácií zameraných na ochranu životného prostredia. Stačí nájsť kvitnúce prvosienky v ich prirodzenom prostredí a prizrieť sa im bližšie. Majú dva typy kvetov – pri jednom vidno peľnice, pri druhom bliznu. Cieľom je spočítať, koľko ktorého typu kvetu je na danej lokalite (ich vzájomný pomer môže vedcom povedať viac o tom, ako sa tam prvosienkam darí).

Formulár a ďalšie informácie v slovenčine nájdete na stránke projektu.

Video – Začnime si s občianskou vedou (Nový najsevernejší výskyt vošky Aphis nerii)

Výskyt vošky Aphis nerii (Mgr. Adrián Purkart, PhD.), katedra zoológie Prif UK – pomocou prostriedkov občianskej vedy, v spolupráci s pestovateľskou komunitou u nás autor dokázal najsevernejší výskyt vošky Aphis nerii.

Určovanie výskytu vošky Aphis nerii prostriedkami občianskej vedy. Metódy občianskej vedy fungujú vo veľkých, široko propagovaných projektoch s vlastnými mobilnými aplikáciami, ale môžu účinne pomôcť aj v projektoch menšieho rozsahu. Príkladom tohto prístupu je výskum doktora Adriána Purkarta z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý pomocou prostriedkov občianskej vedy u nás dokázal najsevernejší výskyt vošky Aphis nerii.

Viac informácií na: Citizen science reveals the current distribution of the new plant pest Aphis nerii in Slovakia

 

Občianska veda v Karpatoch (Zuzana Okániková z občianskeho združenia Pronatur a Matyáš Adam z Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne) je zameraná na sprístupnenie informácií o inovatívnych nástrojoch pre zapojenie miestnych komunít do ochrany prírody ako aj na sieťovanie subjektov, ktoré v rámci svojich aktivít využívajú prístupy občianskej vedy. Občianska veda môže napomôcť manažérom ochrany prírody zlepšiť nielen kvalitu informovaných rozhodnutí, ale aj spoluprácu s miestnymi skupinami pre ciele ochrany miestneho prírodného dedičstva. Informačné a vzdelávacie aktivity projektu vyvrcholia spoločným májovým podujatím Bioblitz, ktoré je ukážkou realizácie občianskej vedy v praxi.

Projekt „Občianska veda v Karpatoch“ sa realizuje v spolupráci s partnermi z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska a je podporený z Višegrádskeho fondu.

Viac informácií na OZ Pronatur a Citizen Science in Carpathians.

Video – Začnime si s občianskou vedou (Súčasné obrazy socializmu)

Súčasné obrazy socializmu (Mgr. Soňa Lutherová, PhD.), Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV – kvalitatívny základný výskum, ktorého súčasťou sú rozhovory s ľuďmi o ich súčasnom chápaní a predstave o období vlády komunistickej strany. Súčasťou projektu je podpora skúmania rodinnej histórie. Žiaci základných a stredných škôl vyberajú z rodinného albumu fotografiu z čias socializmu, diskutujú o nej s blízkymi a spoznávajú jej príbeh.

 „Je to projekt antropologický a etnologický, ktorý sa zameriava na výskum súčasných reprezentácií, čiže spomienok, predstáv a názorov na obdobie socializmu. Zároveň je to záchranný výskum, pretože na rozdiel od iných krajín v našom priestore, najmä v porovnaní s Českom a Poľskom, nemáme do takej miery zachytené spomienkové rozprávania, alebo biografické rozhovory, ktoré sa týkajú obdobia socializmu. Ale zároveň sa vo výskume zaoberáme práve aj tým, ako vnímajú ľudia socializmus dnes, čiže ten pohľad nie je len do minulosti, ale je vlastne aj akoby súčasný. „

Viac informácií na Obrazy socializmu.