Zvyšovanie rovnosti v rámci otvorenej vedy

Zvyšovanie rovnosti v rámci otvorenej vedy

Jedným z hlavných cieľov hnutia za otvorenú vedu je dosiahnutie čo najväčšej miery rovnosti či spravodlivosti (equity) v rámci vedeckého výskumu. V praxi to znamená obzvlášť nasledovné:

• rovnosť možností v prístupe k odborným publikáciám,
• rovnako spravodlivé podmienky pre vedcov pri publikovaní vlastných výsledkov,
• spravodlivé kritériá hodnotenia a odmeňovania vedeckej práce.

Hnutie a iniciatívy podporujúce otvorený prístup (OA), ako aj otvorená veda všeobecne, však v súčasnosti – napriek čoraz širšej podpore rozličných zainteresovaných strán – čelia viacerým výzvam. Jednou z najväčších výziev je práve zlepšovanie podmienok pre zodpovedný a spravodlivý vedecký ekosystém, s čím priamo súvisí odstraňovanie štrukturálnej nerovnosti. Komplexnosť súčasného vedecko-výskumného medzinárodného prostredia vyžaduje zohľadňovanie (nie vždy identických) záujmov rozličných zainteresovaných aktérov (individuálni vedci, akademické inštitúcie, knižnice, vydavateľstvá, financovatelia, vládna sféra a pod.). Otvorená veda preto hľadá stále nové cesty a možnosti dosiahnutia transparentných, spravodlivých a udržateľných riešení, ktoré by zodpovedali rozličným ekonomickým podmienkam medzi regiónmi.

Časť komentátorov však v posledných mesiacoch prízvukuje, že v niektorých prípadoch – obzvlášť pri preferovaní variantu tzv. Zlatej OA cesty založenom na platení autorských poplatkov za spracovanie článkov (APC) – môže dochádzať dokonca k prehlbovaniu existujúcej (socioekonomickej) nerovnosti medzi vedcami naprieč krajinami, inštitúciami i disciplínami.

Federácia ALLEA, združujúca a zastupujúca európskych akademikov, vydala v minulom roku vyhlásenie, v ktorom upozorňuje na potenciálne riziká vedúce k nerovnosti v rámci OA. Niekoľko odporúčaní na odstraňovanie štrukturálnych nerovností publikoval v apríli 2022 aj knihovník A. J. Boston.

Advokát otvorenej vedy T. Ross-Hellhauer nedávno na spravodajskom webe časopisu Nature tiež varoval pred nezamýšľanými negatívnymi dôsledkami niektorých modelov OA publikovania, ktoré, pokiaľ sa neberú do úvahy štrukturálne nerovnosti vo vede (obzvlášť čo sa týka ekonomických podmienok), môžu viesť až k tomu, že „otvorená veda by sa mohla stať len rozšírením privilégií,“ a dodáva: „(…) výhody tých, ktorí sú už teraz privilegovaní, budú narastať, najmä vzhľadom na to, že majú najväčší vplyv na spôsoby, akými sa otvorená veda implementuje.“

Advokáti otvorenej vedy okolo Ross-Hellhauera pod gesciou Európskej komisie zverejnili výsledky a správu projektu ON-MERRIT (Observing and Negating Matthew Effects in Responsible Research &Innovation Transition) s cieľom predchádzať zvyšovaniu nerovnosti v otvorenej vede. Správa ON-MERRIT: recommendations for maximising equity in open and responsible reserach („ON-MERRIT: odporúčania na maximalizáciu rovnosti v otvorenom a zodpovednom výskume“) obsahuje aj odporúčania, ktoré môžu napomôcť odstraňovaniu štrukturálnej nerovnosti vo vede, a to prostredníctvom upriamenia pozornosti na štyri problémové okruhy. V reakcii na takto formulované problémy autori správy projektu ON-MERRIT spolupracovali s komunitou zainteresovaných strán na vývoji odporúčaní pre financovateľov, výskumné inštitúcie a výskumníkov, aby prijali opatrenia na zmiernenie týchto hrozieb:

• Intenzita zdrojov otvoreného výskumu: Zavedenie otvoreného a zodpovedného výskumu do praxe si vyžaduje značné zdroje (vrátane infraštruktúry, služieb a odbornej prípravy). Štrukturálne nerovnosti, ktoré existujú v rámci inštitúcií, regiónov a štátov, ako aj v celosvetovom meradle, vytvárajú štrukturálne výhody pre subjekty s dobrými zdrojmi a štrukturálne nevýhody pre subjekty s horšími zdrojmi, pokiaľ ide o kapacity a schopnosť zapojiť sa do týchto postupov.
• Poplatky za spracovanie článku a stratifikácia publikovania v rámci otvoreného prístupu: Ukazuje sa, že model poplatkov za spracovanie článku (APC) v rámci publikovania v otvorenom prístupe diskriminuje tých, ktorí majú obmedzené zdroje (najmä tých, ktorí pochádzajú z regiónov a inštitúcií s nižšími zdrojmi). Zdá sa, že tieto skutočnosti majú vplyv na rozvrstvenie vedeckých výstupov, pokiaľ ide o to, kto kde publikuje.
• Spoločenské začlenenie do výskumu a tvorby politiky: Otvorené a zodpovedné výskumné procesy sa uskutočňujú v rámci širších spoločenských systémov, v ktorých nerovnosti naďalej formujú prístup a zvýhodňujú určitých aktérov, zatiaľ čo iní sú znevýhodňovaní. Napriek chvályhodným cieľom rovnosti, začlenenia a rozmanitosti v otvorenom a zodpovednom výskume najviac marginalizovaní, zraniteľní a chudobní zostávajú väčšinou vylúčení z daných procesov.
• Reforma hodnotenia a odmeňovania: Inštitucionálne procesy odmeňovania a hodnotenia nielenže dostatočne nepodporujú zavádzanie otvoreného a zodpovedného výskumu, ale často mu aj bránia. To znevýhodňuje tých, ktorí chcú tieto postupy zaviesť (ohrozuje to najmä začínajúcich výskumných pracovníkov).

Odporúčania pre financovateľov, inštitúcie a výskumníkov zahŕňajú napr. podnecovanie používania udržateľných, spoločných nástrojov otvoreného výskumu, školiacich materiálov a infraštruktúry, podporu inklúzie, znižovania nákladov a presadzovanie tzv. otvorených štandardov, pričom sa kladie dôraz aj na strategické zlepšovanie spolupráce s krajinami/inštitúciami s nižšími zdrojmi. 
Plné znenie správy s modelovými návrhmi riešení tu.