Trendy vo svete Open Access časopisov
Výsledky veľkého prieskumu DOAJ (Directory of Open Access Journals).
DOAJ zverejnil v januári 2019 výsledky prieskumu, ktorý uskutočnil medzi vydavateľmi Open Access časopisov. Niektoré trendy v otvorenom publikovaní sa dali očakávať, iné prekvapili.
Čo je DOAJ?
Directory of Open Access Journals je renomovaný register časopisov publikujúcich otvoreným prístupom. Vedeckej komunite poskytuje detailné informácie o zameraní časopisov, vydavateľoch, poplatkoch za publikovanie (hoci až 73 % časopisov v DOAJ žiadne poplatky od autorov nevyžaduje), aký typ recenzného konania uskutočňujú a podobne. Momentálne DOAJ eviduje vyše dvanásť tisíc vedeckých časopisov a vyše troch miliónov článkov prístupných v plnom znení. Registruje len čisto otvorené časopisy, teda nie hybridné, ktoré neuverejňujú otvorene celý svoj obsah, ani časopisy uplatňujúce embargo. V súčasnosti, keď čoraz krajín pristupuje k plánu S (ktorý neakceptuje publikovanie v hybridných časopisoch), očakáva sa prechod viacerých spoplatnených časopisov na otvorený prístup a stúpa význam spoľahlivého prehľadu v tejto oblasti.
Seriózne Open Access časopisy sa usilujú dostať do DOAJ, pretože tým svoje meno a svoj obsah zviditeľnia pre vedeckú komunitu a sprístupnia indexovacím službám z celého sveta. Podmienky a formulár žiadosti o zaradenie možno nájsť na stránkach DOAJ. Zo Slovenska sa v DOAJ nachádza päťdesiat vedeckých časopisov. Prijatie do registra nie je automatické – časopis musí spĺňať základný štandard „dobrej praxe otvoreného publikovania“. DOAJ dostáva približne päťsto žiadostí mesačne, z ktorých po dôkladnom hodnotení a komunikácii s vydavateľom prijme približne 40 % časopisov. Hoci DOAJ nie je „stopercentnou hrádzou proti pochybným publikačným praktikám“ (a ani to nepovažuje za svoju primárnu úlohu), register je aktualizovaný a časopisy z neho môžu byť vylúčené, čo sa stáva niekoľkým stovkám titulov ročne.
Výsledky prieskumu
Administrátori oslovili v roku 2018 vyše 6000 vydavateľov OA časopisov registrovaných v DOAJ, pričom odpovedalo viac ako 1000 z nich (zo Slovenska ich bolo šesť). Výsledky mohli porovnať s údajmi z podobného prieskumu v roku 2013.
Kto vydáva otvorené časopisy?
Najviac otvorených časopisov registrovaných v DOAJ vydávajú univerzity, univerzitné vydavateľstvá, knižnice, výskumné inštitúcie a učené spoločnosti. No až tretinu článkov v DOAJ produkuje desať najväčších vydavateľov, z ktorých osem je komerčných spoločností.
Letom-svetom
Geografická distribúcia otvoreného publikovania zaznamenala dve výrazné zmeny: prudko stúpla popularita otvoreného prístupu v Indonézii, čo sa odrazilo aj v počte odpovedí na prieskum (v roku 2013 ich bolo 9, v roku 2018 až 155, čo predstavuje najvyšší počet zo všetkých krajín). Je možné, že korene tohto trendu spočívajú v novom indonézskom systéme hodnotenia vedy, ktorý je výrazne orientovaný na bibliometriu (SINTA). Bohužiaľ, aj tu sa prejavila nepríjemná vlastnosť takýchto systémov – ak nie je kvantitatívne hodnotenie podporené kvalitatívnym (odborníci z príslušnej vednej disciplíny), víťazia v ňom tí, ktorí „vedia nahrať najviac bodov“ , často nie najlepšou vedou, ale využívaním slabín systému (ako naznačuje článok v časopise Science, ale aj skúsenosť z Českej republiky s dnes už zrušeným systémom hodnotenia vedy prezývaným „Kafemlejnek“).
V Indii zasa počet odpovedí výrazne poklesol (101 v roku 2013 v porovnaní s 11 v roku 2018), čo platí aj pre celkový počet indických časopisov s otvoreným prístupom registrovaných v DOAJ (zo 643 na 254).
Počet odpovedí zo Slovenska ostáva stabilný – šesť v roku 2013 aj v roku 2018, hoci za posledných päť rokov niekoľko desiatok slovenských časopisov v zozname pribudlo.
OA a DOI
Dôležitým trendom v medzinárodnom vedeckom publikovaní je čoraz širšia implementácia DOI (Digital Object Identifier, trvalý identifikátor digitálneho objektu), ktorý v premenlivom a často neprehľadnom prostredí internetu významne zvyšuje vyhľadateľnosť článkov. Použitie DOI v Open Access časopisoch vzrástlo z 35 % v roku 2013 na 73 % v roku 2018. Zo šiestich odpovedajúcich slovenských časopisov používajú DOI tri. Udeľovanie DOI vyžaduje spoluprácu so spoločnosťou CrossRef, ktorá môže byť pre nekomerčných vydavateľov organizačne aj finančne náročná (jeden dolár za DOI pre článok, plus niekoľko stoviek dolárov ročné členské). Ako najväčšiu prekážku zavedenia DOI vo svojom časopise uvádzajú vydavatelia nedostatok financií.
Metadáta
Metadáta sú štruktúrované dáta o dátach, poskytujúce viac než len bibliografický popis dokumentov (napr. aj informácie o získaní, využívaní, prístupových právach, požiadavkách na uchovávanie…). Podiel vydavateľov, ktorí ku článkom do DOAJ poskytujú aj metadáta, stúpol z 55 % (2013) na 84 % (2018). Ešte stále sa však nájde mnoho respondentov, ktorí sa v problematike metadát neorientujú.
Nové otázky
V roku 2018 položili administrátori DOAJ vydavateľom aj otázky, ktoré prieskum v roku 2013 ešte neobsahoval. Prvou bolo, či sa cítia ohrození predátorskými časopismi – 62 % odpovedalo „nie“.
Druhá otázka smerovala k hodnoteniu vedy. Až 86 % respondentov cítilo, že v ich krajine pri hodnotení vedy zaváži viac to, „kde“ vedec publikuje, ako „čo“ publikuje, hoci je známe, že prestíž a bibliometrické ukazovatele časopisu vypovedajú o kvalite článku iba nepriamo. Nastaviť systémy hodnotenia vedy tak, aby podporovali produkciu špičkových výsledkov skôr než kvantitu, je však stále veľkou výzvou.
Zdroj: DOAJ