Politiky otvorenej vedy

Politiky otvorenej vedy

Policies by Nick Youngson CC BY-SA 3.0 Pix4free

Čo je politika otvorenej vedy?

Podľa príručky UNESCO na tvorbu politiky otvorenej vedy ju môžeme definovať ako určitý súbor usmernení, pravidiel, predpisov, zákonov, princípov alebo inštrukcií, ktorých cieľom je zaviesť do praxe hodnoty a princípy otvorenej vedy. Politiky otvorenej vedy sú rozhodujúce pri podpore kultúry otvorenej vedy a celkovom rozvoji vedy, techniky a inovácií, ktoré prispievajú k zefektívneniu výskumu, jeho vyššej dôveryhodnosti, praktickému dopadu, inklúzii a všeobecnej schopnosti reagovať na potreby spoločnosti. Politiky otvorenej vedy môžu byť stanovené na úrovni komunít, inštitúcií, štátov až po medzinárodné.

Obrázok „Otáznik“: Image by Peggy und Marco Lachmann-Anke from Pixabay

Prečo mať politiku otvorenej vedy?

Politika otvorenej vedy môže:

  • zabezpečiť dlhodobú stabilitu (vrátane financovania), ktorá uľahčí skutočnú zmenu vedeckých postupov a kultúry, rozvoj a realizáciu infraštruktúry a zvýši pravdepodobnosť toho, že vedci budú mať pri implementácii otvorenej vedy prístup k potrebnému odbornému vzdelávaniu a možnosť obrátiť sa na podporných pracovníkov,
  • zabezpečiť prehľadnosť financovania a zdrojov v súlade s holistickým pohľadom na otvorenú vedu, čo zvyšuje pravdepodobnosť financovania projektov, ktoré nemusia mať prístup k iným grantovým systémom alebo nemusia byť konkurencieschopné,
  • demonštrovať záväzok na implementácii hodnôt a princípov otvorenej vedy,
  • zabezpečiť vzdelávanie a zapojenie vedeckej komunity pri prechode k otvorenej vede,
  • odstrániť právne štrukturálne prekážky, ktoré brzdia zavedeniu otvorenej vedy do praxe.

Inštitucionálne politiky otvorenej vedy

Akademické, výskumné a vedecké inštitúcie a grantové agentúry tvoria a následne implementujú inštitucionálnu politiku otvorenej vedy v súlade so svojimi potrebami a možnosťami.

Pri tvorbe politiky otvorenej vedy treba poznať existujúce politiky, aby sa predišlo ich možnému prekrývaniu alebo protirečeniu. Zodpovední tvorcovia politík by preto mali poznať aktuálne politiky a rozumieť tomu, aký majú dopad na inštitúciu. Musia byť schopní definovať účel takejto politiky a stanoviť ciele alebo zmeny, ktoré sledujú. Okrem toho musia byť schopní určiť kľúčové ukazovatele výkonnosti na meranie toho, či politika dosiahla svoje ciele, pričom musia byť schopní prehodnotiť a aktualizovať politiku, ak sa ciele nedosiahnu.

Slovensko

Na Slovensku majú vedecko-výskumné inštitúcie pri vypracovaní vlastných politík otvorenej vedy k dispozícii nový dokument – „Metodické odporúčanie na tvorbu a implementáciu inštitucionálnej politiky otvorenej vedy pre inštitúcie vykonávajúce vedu a výskum.“ Dokument obsahuje metodické odporúčania a model politiky otvorenej vedy. Je určený vysokým školám, SAV a iným vedecko-výskumným inštitúciám. Tieto metodické odporúčania slúžia ako pomôcka vedeniu inštitúcie, ich cieľom je poskytnúť informácie a návod k procesu tvorby a implementácie inštitucionálnej politiky otvorenej vedy.

Metodické odporúčanie a model politiky otvorenej vedy je dostupné na webových stránkach Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a CVTI SR.

Politiky otvoreného prístupu/otvorenej vedy slovenských inštitúcií

Tools_icon.svg

Ďalšie užitočné zdroje pri tvorbe politiky otvoreného prístupu

Sherpa Romeo: online zdroj, ktorý zhromažďuje a prezentuje politiky otvoreného prístupu vydavateľov a časopisov z celého sveta.

ROARMAP (Registry of Open Access Repositories Mandatory Archiving Policies): medzinárodný register s možnosťou vyhľadávania, ktorý mapuje nárast mandátov otvoreného prístupu prijatých univerzitami, výskumnými inštitúciami a financovateľmi výskumu, vyžadujúcich od svojich výskumných pracovníkov, aby poskytovali otvorený prístup k svojim publikačným výstupom ich uložením do otvoreného repozitára.

Open Access Network: projekt, ktorý ponúka informácie a prepája iniciatívy v oblasti otvoreného prístupu vo vede. Venuje sa aj tvorbe politík otvoreného prístupu.