Konsolidovaná správa UNESCO o stave otvorenej vede vo svete
Prvá konsolidovaná správa o implementácii Odporúčania UNESCO o otvorenej vede z roku 2021 členskými štátmi
Správa predstavuje komplexné globálne hodnotenie organizácie UNESCO, ktoré posudzuje, ako jednotlivé krajiny zavádzajú otvorené, spravodlivé vedecké postupy založené na spolupráci. Sleduje, ako jednotlivé krajiny premietajú Odporúčanie UNESCO o otvorenej vede z roku 2021 z globálneho rámca do národnej politiky a každodennej praxe.
Odporúčanie o otvorenej vede z roku 2021 prijalo 194 členských štátov UNESCO, čím sa stalo prvým medzinárodným normotvorným dokumentom v tejto oblasti. Zúčastnené krajiny každé štyri roky podávajú UNESCO správu o legislatívnych, administratívnych a praktických opatreniach prijatých na implementáciu tohto odporúčania. Prvé hodnotenie sa uskutočnilo v roku 2024, Open science outlook 1: status and trends around the world).
Aktuálna správa bola zostavená na základe dotazníka a správ 77 členských štátov (miera odozvy 40 %).
Kľúčové zistenia
Poskytujú súhrnný prehľad o úsilí členských štátov v oblasti podpory otvorenej vedy v siedmich oblastiach činnosti a zároveň poukazujú na prierezové výzvy, ktoré naďalej brzdia pokrok pri plnení odporúčania z roku 2021.
Niektoré z hlavných zistení:
Rastúce uplatňovanie politík: Približne 62 % krajín, ktoré poskytli údaje (48 štátov), uviedlo, že disponuje konkrétnymi politickými nástrojmi pre otvorenú vedu, a 42 % z nich priamo zosúladilo svoje národné implementačné plány s odporúčaním UNESCO.
Informovanosť a povedomie: Prevažná väčšina respondentov (približne 87 %) široko šírila odporúčanie medzi príslušnými ministerstvami a inštitúciami s cieľom dosiahnuť spoločné porozumenie otvorenej vedy.
Štrukturálne rozdiely: Správa poukazuje na nerovnomerný pokrok. Kým regióny s vysokými príjmami (ako napríklad Európa) vykazujú silnú koordináciu politík, implementácia na globálnej úrovni zostáva fragmentovaná. Prechod od ambicióznych politík k praktickej, štrukturálnej realizácii je stále v procese.
Komplexná analýza zistení, trendov a vývoja vyplývajúcich z tohto procesu podávania správ bude uverejnená v nadchádzajúcom vydaní publikácie UNESCO Open Science Outlook, ktorá vyjde začiatkom roka 2026. Príslušné informácie o politikách budú nahrané na platformu UNESCO Global Observatory of Science, Technology and Innovation Policy Instruments (GOSPIN) a konkrétne príklady osvedčených postupov budú pridané na platfromu, UNESCO Open and Inclusive Science Hub.
Celý dokument, First consolidated report on the implementation by Member States of the 2021 Recommendation on Open Science, nájdete v digitálnej knižnici UNESCO: https://unesdoc.unesco.org/ark:/48223/pf0000395366
- Členské štáty aktívne podporujú spoločné chápanie otvorenej vedy prostredníctvom širokého rozširovania odporúčania z roku 2021, jeho prekladu do viacerých jazykov a realizácie národných osvetových aktivít, pričom zároveň začleňujú hodnoty otvorenej vedy do národných výskumných systémov.
- Členské štáty postupne vytvárajú prostredie podporujúce otvorenú vedu prostredníctvom začleňovania prvkov otvorenej vedy do národných stratégií v oblasti vedy, technológií a inovácií (STI), ako aj prostredníctvom vývoja špecializovaných politických nástrojov, mechanizmov financovania a inštitucionálnych rámcov, hoci pokrok v jednotlivých pilieroch otvorenej vedy je naďalej nerovnomerný. Zatiaľ čo sa väčšina politík zameriava na otvorený prístup k publikáciám a údajom, menej pozornosti sa venuje spolupráci so spoločenskými aktérmi a dialógu s inými znalostnými systémami, čo poukazuje na nerovnováhu medzi otvorenosťou vedeckých výstupov na jednej strane a otvorenosťou vedeckého procesu a širšími cieľmi v oblasti rozmanitosti a inklúzie na strane druhej. Pokrok je nerovnomerný aj v oblastiach, ako sú systémy monitorovania otvorenej vedy a verejno-súkromné partnerstvá v prospech otvorenej vedy.
- Mnohé členské štáty vytvorili infraštruktúry a výskumné siete na národnej úrovni s cieľom podporiť otvorenú vedu, dostupnosť a prístupnosť medzinárodných alebo regionálnych infraštruktúr otvorenej vedy však naďalej nie je rovnomerná.
- Vo výskumných a vysokoškolských inštitúciách pokračujú snahy o budovanie kapacít v oblasti otvorenej vedy, a to najmä prostredníctvom vzdelávacích programov a iniciatív zameraných na popularizáciu vedy. V mnohých členských štátoch však stále chýba systematické vzdelávanie rôznych aktérov, vrátane začínajúcich výskumníkov a tvorcov politík, čo vedie k medzerám v pochopení a uplatňovaní postupov otvorenej vedy.
- Členské štáty čoraz viac zosúlaďujú systémy hodnotenia výskumu a odmeňovania akademických pracovníkov s princípmi otvorenej vedy, avšak inštitucionalizácia stimulov, ako sú ocenenia, granty alebo kariérny postup, spojených s postupmi otvorenej vedy, je naďalej obmedzená.
- Inovatívne prístupy k otvorenej vede sa zavádzajú na národnej aj inštitucionálnej úrovni, vrátane otvoreného recenzného konania, participatívnej vedy a spoločnej tvorby so zástupcami spoločnosti. Hoci sa ich využívanie rozširuje, tieto postupy zatiaľ nie sú bežné a nie sú systematicky podporované ani na inštitucionálnej, ani na národnej úrovni.
- Mnohé členské štáty aktívne podporujú medzinárodnú spoluprácu a spoluprácu viacerých zainteresovaných strán v oblasti otvorenej vedy, pričom sa čoraz viac angažujú a zapájajú do regionálnych a globálnych iniciatív. Väčšina z nich však stále nemá formálne stratégie na cezhraničnú spoluprácu a účasť na mechanizmoch spoločného financovania.
- Napriek rastúcej dynamike čelia členské štáty pri vykonávaní odporúčania z roku 2021 celému radu výziev, medzi ktoré patria nedostatočné financovanie, vysoké náklady spojené s modelmi publikovania s otvoreným prístupom, ktoré sa opierajú o poplatky za spracovanie článkov (APC), nedostatočná infraštruktúra, nedostatky v kapacitách, nesúlad v právnych predpisoch a politikách, geopolitické obmedzenia, obavy týkajúce sa duševného vlastníctva a bezpečnosti výskumu, ako aj pretrvávajúce nerovnosti v prístupe k vede, technológiám a inováciám, ktoré ešte zhoršujú jazykové bariéry a digitálna priepasť.